Na Sivý vrch od Horárne pod Bielou skalou - Commandos

Sivý vrch sa nachádza v západných Tatrách. Nadmorská výška Sivého vrchu je 1805 m.n.m. a dostať sa naň je možné viacerými spôsobmi:

- Zuberec - Sedlo Pálenica - Sivý vrch (prevýšenie 977 m, odhadovaný čas túry 2,30 h, najprv žltá potom červená turistická značka)

- Bobrovec - Chata pod Náružím - Sivý vrch (prevýšenie 1192 m, odhadovaný čas túry 4 h, najprv modrá potom zelená turistická značka)

- Horáreň pod Bielou skalou - Biela skala - Sivý vrch (prevýšenie 823 m, odhadovaný čas túry 2,30 h, červená turistická značka)

My sme sa rozhodli pre poslednú z uvedených možností. Trasa viedla po červenej turistickej značke a od parkoviska na vrchol nám to zabralo do dvoch hodín.

Celú cestu nahor mierne stúpame lesom až sa dostaneme k prvým skalnatým výhonkom a odkrývajú sa nám výhľady na Liptov a Oravu. V diaľke vidieť aj majestátny Choč.

Práve k výstupu na Veľký Choč alebo Rozsutec je prirovnávaná aj túra na Sivý vrch. Zo začiatku sme toto prirovnanie nechápali, ale keď sme sa ocitli v objatí skál, bolo toto prirovnanie na mieste.

Skalnatý úsek bol príjemným spestrením, a zaistené reťaze sme si užili.

Príchod na vrchol odpovie aj na otázku, prečo je Sivý vrch pomenovaný práve takto. Po prestávke, ktorú sme využili rozjímaním a pokochaním sa vyhľadmi ešte uvažujeme nad ďalšou otázkou - akou cestou sa vydať naspäť.

Ak je možnosť snažíme sa na cestu späť vyžiť inú trasu ako tá, ktorou sme prišli. A tak zvažujeme Zuberec, čo je k nášmu autu pár kilometrov naviac, navyše v závere po nudnej asfaltovej ceste. Aj tak víťazí táto alternatíva s tým, že sme sa rozhodli, že pôjdeme po červenej značke na Sedlo Pálenica, tam sa napojíme na žltú značku na rázcestník Zadný Ivanov, odkiaľ nebudeme pokračovať smerom na Zuberec, ale zídeme zo značky a napojíme sa na asfaltovú cestu, ktorá vedie zo Zuberca na Huty.

Všetko ide podľa plánu a pri zostupe stretávame turistov, ktorí len teraz idú nahor. Nezávidíme im pri myšlienke koľko cesty ich ešte čaká a v duchu ďakujeme, že my sme sa pre cestu nahor vydali tak ako sme sa vydali.
Je to zaujímavé, ale pomerne často sa stáva táto situácia, že keď odniekiaľ schádzam dolu inou cestou ako som šiel nahor, tak premýšľam, ako dobre som sa rozhodol, že som zvolil práve tento smer. Vždy si v duchu poviem, že takto by som nahor nechcel ísť.

V jednom bode opúšťame turistickú značku v domnienke, že sa nám podarí skrátiť cestu cez lúky a napojíme sa skôr na asfaltovú cestu k nášmu autu.

Keby sme to brali vzdušnou čiarou, aj by sa nám to podarilo, ale pár prekážok v podobe bažín a nečakaných prevýšení nám to trošku komplikovalo, ale nakoniec sa nám to aj tak podarilo skrátiť o pár kilometrov.

Na cestu, ktorá je označená aj ako Mariánska cesta a vedie tu Oravská cyklomagistrála, sme sa napojili pri kaplnke, neďaleko kameňolomu. Tu sme našli aj starú studňu alebo napájadlo pre dobytok. Už sme boli celkom unavení, lebo keď sme ráno vyrazili, mysleli sme, že sa vrátime rovnakou trasou a tomu sme prispôsobili aj vybavenie a jedlo. Takto sa nám to časovo aj kilometrovo predĺžilo a začínala sa prejavovať únava. Rozhodli sme sa, že batohy si ukryjeme pri tejto betónovej studni, ktorá bola aktuálne vysušená. Zájdeme tak naprázdno k autu a cestou späť si náklad vyzdvihneme.

Prišlo mi to vtipné, ale celkom nám toto odľahčenie pomohlo. Kamarátovi som povedal, že je to ako misia v počítačovej hre Commandos, ktorej dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Hráč má k dispozícii zopár špeciálne vycvičených vojakov Commandos, ktorí musia splniť nejakú misiu bez toho, aby vyvolali poplach. My sa musíme dostať k autu a potom vyzdvihnúť ukryté veci. 

K autu to trvalo po asfaltovej ceste ešte asi 30-40 minút. Nasadli sme, vyzdvihli svoj ukrytý náklad a s myšlienkou, že misia bola splnená sme sa pobrali domov.

Záver

Výlet na Sivý vrch som mal v pláne už dlhšiu dobu. Dostával som naň tipy už viackrát a v predstavách som sa tam pripravoval už takmer dva roky. Konečne sa to podarilo a som za to veľmi rád, lebo je to krásny výlet s nádherným výhľadom na Krásy Oravy.

Náročnosť trasy na Sivý vrch

Neviem ako ohodnotiť náročnosť tohto výletu. Pre každého je náročné niečo iné. Ja si pre turistikou pozerám prevýšenie a vzdialenosť, ktorú je potrebné prekonať a časové údaje, pre trasu, ktorú si zvolím. My sme šli trasou, ktorú nám odporučili známi a som im za to vďačný.

Od Horárne pod Bielou skalou na vrchol sme prekonali približne 4-5 km s prevýšením cca 830 m a trvalo nám to do 2 hodín. Časové údaje na turistických značkách ukazovali okolo 2,30 h, my sme to stihli skôr.  Babia hora a Choč sú asi strmšie a majú vyššie prevýšenie. Výstup na Sivý vrch zvykne byť označovaný ako stredne náročná a vďaka svojim výhľadom ako veľmi obľúbená turistika.

Pre výstup na Sivý vrch platí zimná uzávera.

Chodníky na Sivý vrch sú každoročne uzatvorené v rámci zimnej uzávery Tatier od 1.11. do 14.6.