Keď Orava vydá svoje tajomstvá

Ako sme sa spolu s členmi Únie nevidiacich a slabozrakých z Námestova vydali po stopách našich predkov

Členovia Únie nevidiacich a slabozrakých zvyknú každý rok koncom leta organizovať výlet na zaujímavé miesta.Tentokrát sme vďaka našej spolupráci mali možnosť nahliadnuť do ich sveta a spolu spoznávať krásy Oravy.

Začali sme od od koreňov našich predkov. A čo by bolo vhodnejšie ako múzeum Oravskej dediny?

Preto naše prvé kroky viedli priamo do Zuberca.

Pri prechode skanzenom sme využili aj audio sprievodcu (aplikácia Múzeum Zuberec).

Budovy v skanzene sú pôvodné stavby z rôznych častí Oravy, ktoré boli so súhlasom majiteľov rozobraté, prevezené a postavené do pôvodného stavu priamo v skanzene.

Prehliadku sme začali v Dolnooravskom rínku, ktorého súčasťou je zvonica zo Žaškova. Kovový kohút na streche zvonice v minulosti slúžil ako ochrana pred požiarmi. Zemiansku kúriu Meškovcov so súkromnou školou z Vyšného Kubína v minulosti navštevoval aj P. O. Hviezdoslav.

Skanzen predeľuje potok Studená. Medzi ďalšie časti patria Hornooravská ulica a Goralské lazy. V tejto časti môžeme nájsť aj šoltýsky dom z obce Novoť - Šoltýs bol zakladateľ dediny v stredovekom Uhorsku, ktorý mal určité privilégia.

Dominantou skanzenu je drevený kostol svätej Alžbety z Veličnej.

Orava na filmovom plátne

Orava svojou krásou neraz pritiahla filmových režisérov a skanzen Zuberec vám môže byť známy aj z televíznej obrazovky. Medzi najznámejšie filmy, ktoré sa tu natáčali patria: Tisícročná včela, Sedem zhavranelých bratov, Živý bíč, Vianočné prianie, Správca skanzenu, Láska na vlásku a ďalšie.

Ľudia lesov a hôr

Druhý novembrový utorok sa v miestnosti mestského úradu v Námestove rozliehala vôňa čerstvej kávy a koláčikov. Členovia si tu zvyknú zaspomínať na zážitky zo stretnutí v danom roku a pozvaní sme boli aj my.

Atmosféru sme na úvod spríjemnili prerozprávaním povesti od Antona Habovštiaka, ktorý sa zaoberal výskumom slovenských nárečí, predovšetkým oravských. Počas jeho života zachytil stovky najrôznejších povestí, rozprávok aj mýtov z Oravy aj celého Slovenska, ktoré spracoval do kníh. 

Povestí je mnoho, my sme zvolili povesť O zámku na Bielom, ktorú nájdete na našom blogu Biela skala na Orave. 

Gorali sú etnickou skupinou. Slovo goral pochádza od slova goral - horal - ľudia z hôr, lesov. Pôvod goralov dodnes nie je úplne známy. Jednou z teórii je, že predstavujú potomkov kmeňa Bielych Chorvátov.

Výrazným prvkom goralov je bohato zdobený tradičný odev a taktiež kapeľus - plstený klobúk, ktorý si gorali zdobili rôznymi prvkami - pierkami, mušľami. Keďže gorali vyrábali kvalitné ľanové plátno, predávali ho do rôznych častí sveta. V niektorých z nich ako platidlo používali mušle, s ktorými si gorali zdobili klobúky.

Gorali sú charakteristickí nárečím poľského pôvodu - goralským nárečím. Okrem Oravy sa na Slovensku Gorali nachádzajú aj na Kysuciach, Liptove a Spiši. Goralskú nárečovú oblasť na Orave tvorí 11 obcí: Oravská Lesná, Zákamenné, Novoť, Suchá hora, Sihelné, Oravská Polhora, Hladovka, Oravské Veselé, Mútne, Rabča, Rabčice. 

Vyvrcholením stretnutia bola tombola, z ktorej si každý zúčastnený odniesol na pamiatku pekný darček.

Otestujte sa v goralskom nárečí a vyskúšajte náš goralský kvíz.